Možno vás prekvapia vzdialenosti, ktoré deti denne prekonávajú, aby sa dostali do škôl, kde dostávajú jedlá od Mary’s Meals. Ich príbehy dosvedčujú dôležitosť nášho poslania zabezpečovať školské jedlo deťom v krajinách s extrémnu chudobou.
Esther z Malawi - Trasa 3 km
12-ročná Esther a jej 6-ročná sestra Jazira žijú so starými rodičmi, ktorí sa o ne starajú zo skromného predaja zeleniny v stánku. Keďže starí rodičia už nemajú trvalé zamestnanie a ich príjem je veľmi malý, dievčatá odchádzajú z domu bez raňajok. Čaká ich približne 3-kilometrová cesta do školy, ktorú musia často bežať, no v cieli ich čaká porcia teplej kaše.
Školská kaša Esther pomáha zapájať sa na vyučovaní, počúvať učiteľov a sústrediť sa na učenie. „Keď som hladná, nedokážem myslieť na učenie,“ hovorí. „Dokážem sa sústrediť len na to, aká som hladná a čo by som mohla zjesť.“
Školské jedlo zároveň šetrí starosti jej obetavým starým rodičom. Esther vďaka pravidelnej strave denne rastie, získava silu učiť sa a sníva o tom, že raz bude samostatná: „Chcem vyrásť a byť samostatná.“
Čítajte celý príbeh
Rodičia dievčat nežijú spolu – mama sa presťahovala za prácou do mesta Lilongwe, aby mohla dcéry lepšie zabezpečiť, a otec si založil novú rodinu. Starí rodičia sa tak napriek svojmu veku a únave snažia dievčatám nahradiť všetko, čo potrebujú.
Ranná cesta do školy je však pre sestry náročná. Už od piatej ráno pomáhajú s domácimi prácami, aby mohli o šiestej vyraziť. Kráčajú cez nebezpečný úsek plný rýchlych áut a motocyklov. Malá Jazira býva po ceste bez raňajok taká unavená, že často plače, a Esther sa cíti bezmocná, pretože inú školu v okolí nemajú.
„Keď prideme do školy, sme unavené a bolí nás žalúdok, lebo sme hladné,“ hovorí. „Už sa neviem dočkať, kedy budem jesť kašu, lebo ma zasýti a dodá mi energiu.“ vysvetľuje Esther, ako im jedlo pomáha.
Školské stravovanie prináša obrovskú úľavu aj starým rodičom. „Keď prídeme do školy a najeme sa kaše, starým rodičom to šetrí starosti s tým, kde nám zohnať raňajky a ako sa o nás postarať,“ hovorí Esther. „Bolí ma, keď vidím, ako sa starí rodičia trápia, aby pomohli mne a mojej sestre, hoci sú už v pokročilom veku.“
Esther sníva o tom, že dokončí vzdelanie a postaví sa na vlastné nohy. „Jedna vec, ktorú na svojom živote nemám rada, je to, že musím byť pri svojom živobytí závislá od iných ľudí,“ hovorí. „Chcem vyrásť a byť samostatná.“
Trust z Malawi - Trasa 5 km
15-ročný Trust je žiakom školy v Manyowe v Malawi. Žije v dedine Maliro s rodičmi a sestrou. Jeho mama pracuje ako upratovačka v nemocnici a otec ako murár. Keďže nevlastnia pôdu, z minimálnych príjmov rodina často nedokáže zabezpečiť jedlo. Trust začína deň už o štvrtej ráno domácimi prácami a pred šiestou vyráža na približne 5-kilometrovú cestu do školy strmým a rozbitým chodníkom.
Z domu odchádza bez raňajok, no v triede ho čaká miska teplej kaše. „Kaša nám pomáha mať dosť síl na to, aby sme sa zapájali do vyučovania, odpovedali na otázky a písali si poznámky. Vďaka nej sú naše telá zdravé a priberáme na váhe. Keby sme boli bez nej, mnohí z nás by dopadli úplne inak.“
Doma niekedy strávia celý deň aj noc bez jediného jedla. Trust chápe tichú bolesť, ktorú to spôsobuje jeho rodičom. „Rodičia nám ani nedokážu povedať, že v ten deň nebudeme jesť. Cítim, že im robí bolesť čo i len to vysvetľovať. My deti sme sa naučili spoznať to tak, že ak zapália oheň, vieme, že budeme jesť. Ak ho nezapália, ideme spať bez slova.“
Čítajte celý príbeh
Cez víkendy si sám zarába praním a prácou v záhradách, aby pomohol rodičom. Zo svojho víkendového zárobku, ktorý býva niekedy len 3 000 MK (približne 1,60 €), kupuje v ťažkých dňoch sladké zemiaky. Ak je doma jedla dostatok, peniaze si odloží na oblečenie. Vo vzdelaní vidí cestu k lepšiemu životu: „Chcem, aby sa mi toto už nikdy neopakovalo. Musí sa to skončiť pri mne.“
Keď sa ho pýtajú, čo ho robí najšťastnejším, Trust hovorí o svojich rodičoch. „Ľúbia ma a vychovávajú ma najlepšie, ako vedia. Som veľmi vďačný, že mám rodičov, ktorým na mne záleží.“ To, čo má rád najmenej, je jednoduché, no hlboko ľudské: „byť hladný.“ Hovorí, že kvôli hladu sa cíti slabý, nešťastný a nedokáže robiť veci, ktoré by preňho s dostatkom energie boli jednoduché.
Pre Trusta predstavuje školské jedlo istotu. Aj v dni, keď sa vráti domov a tam žiadne jedlo nie je, vie, že sa najedol aspoň v škole. Tento pocit mu prináša útechu a pomáha zmierniť obavy, ktoré so sebou hlad prináša.
Trust je vďačný darcom školského stravovacieho programu Mary’s Meals. Jedlo, ktoré dostáva v škole, mu dáva motiváciu absolvovať každý deň dlhú cestu do školy, silu kráčať do kopca, podporu pri učení a nádej na inú budúcnosť. „Chcem, aby vedeli, že mnohé deti – vrátane mňa – sú im za túto pomoc veľmi vďačné a šťastné. Jedlo, ktoré dostávame, nás robí silnými a zdravými. Povzbudzujem ich, aby v tomto úžasnom programe pokračovali.“
Kelcy zo Zimbabwe - Trasa 8 km
Kelcy má jedenásť rokov a žije s tromi súrodencami a rodičmi v provincii Mashonaland v Zimbabwe, kde pretrvávajúce sucho spôsobuje, že deti neraz zostávajú niekoľko dní bez jedla. Pred príchodom Mary’s Meals chodila do školy pešo približne 8 km, často bez jedla, čo jej uberalo energiu a sústredenie. „Bolo veľmi ťažké chodiť do školy hladná, bola som ospalá a nemohla som sa sústrediť,“ hovorí Kelcy.
Po zavedení školského jedla sa jej zdravotný stav a nálada výrazne zlepšili. Jej mama Brendah si všimla, že Kelcy je teraz plná energie a šťastnejšia. Program Mary’s Meals pomáha nielen Kelcy, ale celej rodine, pretože dve deti už dostávajú jedlo v škole. Kelcy, rovnako ako mnohé dievčatá, sníva o vlastnom peknom oblečení, na ktoré by mohla byť hrdá. Jej školská uniforma je vždy čistá a upravená.
Oliver zo Zambie - Trasa 10 km
Oliver má 15 rokov a je najstarší z troch súrodencov. Žije s rodičmi, ktorí sa usilujú uživiť rodinu, no často zápasia s nedostatkom. Aj preto musel Oliver nástup do školy odložiť. Každý deň prechádza 10 kilometrov pešo. Odchádza o 5:00 ráno, aby stihol začiatok vyučovania. Napriek ťažkým podmienkam ho vzdelanie motivuje a chce byť vzorom pre súrodencov. Príchod Mary’s Meals do jeho školy Kapara Primary v ňom prebudil ešte väčšiu túžbu po učení. „Chodiť do školy hladný je ťažké. Keď prídem, som slabý. Ale kaša ma zasýti a hneď sa cítim lepšie,“ hovorí.
Oliver verí, že len vzdelanie mu pomôže prekonať prekážky. Priznáva, že bez Mary’s Meals by možno školu vzdal. Vďaka výživnému jedlu však môže snívať ďalej – o budúcnosti, v ktorej sa chce stať vojakom.
Sushila z Indie - Trasa 16 km
Sushila (7) chodí každý deň 16 kilometrov do školy a naspäť domov. Jej cesta vedie cez les a dokonca aj cez rieku, cez ktorú sa musí prebrodiť.
Je rada za energiu z každodenného jedla, ktoré v škole dostáva. Hovorí: „Na cestu som si už zvykla, ale keby som nedostávala obedy od Mary's Meals, ťažko by som mala energiu na cestu domov.“
Mladá žiačka žije so strýkom a starými rodičmi, pretože po tragickej smrti otca pred niekoľkými rokmi sa o ňu matka nemohla starať. Aby si jej mama zarobila na živobytie, vyrába tehly. Žije v dedine vzdialenej niekoľko hodín od miesta, kde býva Sushila. Vídajú sa len raz za rok. Sushila hovorí: „Doma som šťastná, ale chýba mi mama a otec.“
Ak Vás príbehy týchto detí oslovili a chceli by ste sa zapojiť do podpory programu školského stravovania Mary’s Meals, môžete si zabehnúť náš charitatívny beh alebo prispieť priamo.