Príbehy detí, ktorých životy sa menia aj vďaka charitatívnemu behu Mary’s Meals Charity Run

Možno vás prekvapia vzdialenosti, ktoré deti denne prekonávajú, aby sa dostali do škôl, kde dostávajú jedlá od Mary’s Meals. Ich príbehy dosvedčujú dôležitosť nášho poslania zabezpečovať školské jedlo deťom v krajinách s extrémnu chudobou.

 


Deti z centra v Akalaliote, Keňa - Trasa 3 km 

Deti z centra v Akalaliote, Keňa

V jednej z najvyprahnutejších oblastí sveta, v severnej Turkane v Keni, majú ľudia problém nájsť dostatok potravín a vody pre svoje rodiny a dobytok. Deti chodia niekoľko kilometrov do školy očakávajúc každodenné jedlo. Centrum v Akalaliote sa nachádza medzi niekoľkými malými dedinami a každý deň tu dostáva jedlo od Mary’s Meals približne 300 detí.

Každé ráno rodičia vodia svoje deti do školy a nosia so sebou toľko vody, koľko len môžu, keďže i napriek snahe komunity nie je možné mať v centre vzdelávania funkčnú studňu. Deti po ceste zbierajú aj palice na drevo. Akalaliote je pre deti dôležitým prvým krokom k získaniu vzdelania, ktoré im v budúcnosti umožní podporovať seba, svoje rodiny a komunity.  


Billy z Haiti - Trasa 5 km

Billy z Haiti Billy je 13-ročný žiak, ktorý miluje zábavu a rád rozpráva vtipy. Päťkrát v týždni sa ráno vydáva na cestu do školy dlhú viac ako 5 km a trvá mu približne hodinu.

Pred niekoľkými rokmi musel Billy kvôli bolestiam brucha podstúpiť niekoľko operácií a komplikovanú rehabilitáciu, počas ktorej veľmi schudol. Aby toho nebolo málo, zomrel mu otec a jeho matka Dieulene mala veľké obavy, či bude schopná zabezpečiť Billymu dostatok potravy počas liečby.

Výživné jedlo, ktoré Billy dostáva každý deň, mu pomohlo vyzdravieť a teraz umožňuje jemu a jeho spolužiakom plne sa sústrediť na vzdelávanie. Hovorí, že keď si dá svoju dennú porciu jedla „je oveľa ľahšie sústrediť sa na výklad učiteľa a byť aktívny na hodinách.“ K aktivite na hodinách ho poháňa aj silná motivácia, pretože sám hovorí: „Chcem sa učiť, aby som mohol pomôcť svojej rodine.“  


Lefitra a Rova z Madagaskaru - Trasa 8 km

Lefitra a Rova  z Madagaskaru Lefitra (12) a jej bratranec Rova (13) sú nerozluční. Žijú spolu so svojimi matkami, babičkou a súrodencami a v škole chodia do rovnakej triedy. Keď však doma nemajú čo jesť, hlad ich núti vynechať školu. Lefitra hovorí: „Keď nemáme raňajky, nechodíme do školy, pretože sa bojíme, že sa nám po ceste zatočí hlava. Keď ostávame doma, veľmi nám chýba školské jedlo.“

Jedlo, ktoré Lefitra a Rova dostávajú v škole od Mary‘s Meals, je pre nich a ich rodinu záchranou, pretože je to často hlavným jedlom dňa. Lefitra vysvetľuje, že večer niekedy vypijú teplú vodu a idú spať, pretože doma nemajú čo jesť.

„Naše obľúbené jedlo v škole je ryža a fazuľa. Po konzumácii školských jedál sa cítime veľmi sýti a máme veľkú motiváciu sa popoludní opäť učiť.“  


Linos zo Zimbabwe - Trasa 10 km

Linos „Keď vyrastiem, chcem byť vojakom, aby som mohol slúžiť a chrániť svoju krajinu,“ hovorí 12-ročný Linos zo Zimbabwe. Jeho odhodlanie vybudovať lepšiu budúcnosť pre seba aj ostatných sa neprejavuje len v jeho ambíciách, ale je zrejmá aj z jeho vynikajúcich výsledkov v škole.

Linos ráno pred svojou cestou do školy veľmi zriedka raňajkuje, ale hlad ani náročná cesta mu nebránia v dochádzke. Jeho učiteľka hovorí o vplyve školského stravovania na Linosa a jeho spolužiakov: „Pred programom sa mnohí naši žiaci ťažko sústredili, ich potenciál bol zatienený hladom. Teraz sa chcú učiť a ich výsledky sa výrazne zlepšili.“

Keď si Linos a jeho spolužiaci sadajú k jedlu, školský dvor sa naplní smiechom. Hovorí: „Som šťastný, že môžem chodiť do školy. Teraz sa môžem sústrediť na štúdium a pracovať na dosiahnutí svojho sna.”  


Sushila z Indie - Trasa 16 km

Sushila Sushila (7) chodí každý deň 16 kilometrov do školy a naspäť domov. Jej cesta vedie cez les a dokonca aj cez rieku, cez ktorú sa musí prebrodiť.

Je rada za energiu z každodenného jedla, ktoré v škole dostáva. Hovorí: „Na cestu som si už zvykla, ale keby som nedostávala obedy od Mary's Meals, ťažko by som mala energiu na cestu domov.“

Mladá žiačka žije so strýkom a starými rodičmi, pretože po tragickej smrti otca pred niekoľkými rokmi sa o ňu matka nemohla starať. Aby si jej mama zarobila na živobytie, vyrába tehly. Žije v dedine vzdialenej niekoľko hodín od miesta, kde býva Sushila. Vídajú sa len raz za rok. Sushila hovorí: „Doma som šťastná, ale chýba mi mama a otec.“

Ak Vás príbehy týchto detí oslovili a chceli by ste sa zapojiť do podpory programu školského stravovania Mary’s Meals, môžete si zabehnúť náš charitatívny beh alebo prispieť priamo.