Začiatkom roka vystúpil Magnus MacFarlane-Barrow, zakladateľ organizácie Mary‘s Meals, na významnom španielskom Inštitúte vyšších obchodných štúdií (IESE) a poukázal na kritický stav svetového hladu spôsobený konfliktami, klimatickou krízou a pandémiou koronavírusu.
Vo svojom prejave s názvom „Trvalo udržateľné riešenie svetového hladu“ inšpiroval poslucháčov, aby po návrate domov motivovali obchodné spoločnosti a siete, aby pozitívne a proaktívne zaviedli udržateľnejšie spôsoby práce.
V prejave, ktorý si vypočulo približne 5000 absolventov Inštitútu, Magnus povedal:
„Súčasný stav hladu vo svete je nesmierne skľučujúci. Po desaťročiach pokroku v boji proti svetovému hladu sa práve ocitáme uprostred úpadku.“
Magnus pripomenul cieľ OSN v rámci Agendy pre trvalo udržateľný rozvoj „zabezpečiť nulový index hladu do roku 2030“, ktorý sa teraz v najlepšom prípade môže javiť ako nepravdepodobný úspech a v najhoršom prípade ako nemožný sen. Vojny v Južnom Sudáne a Etiópii označil za faktor, ktorý vo veľkej miere prispieva k chronickému hladu v oboch krajinách. A napríklad na Madagaskare pretrvávajúce klimatické výzvy zhoršujú už aj tak ťažké bremeno boja proti hladu.
Magnus sa v prejave oprel o tri neúprosné fakty:
- Každý desiaty človek na svete trpí hladom alebo podvýživou.
- Každú minútu zomrie 11 ľudí v súvislosti s hladom.
- Viac ako 20% detí mladších ako päť rokov trpí v dôsledku podvýživy zakrpatením.
- Magnus varoval, že svet je príliš pohltený globálnymi výzvami, a tak naliehavé potreby, ktorým čelíme, strácajú na dôležitosti.
„Dnes vo svete hrozí, že keď sa sústredíme, a to oprávnene, na riešenie klimatickej krízy, problém svetového hladu sa stane len súčasťou agendy a to povedie k zhoršeniu stavu.“
Magnus vysvetlil, ako organizácia Mary‘s Meals odhodlane bojuje proti svetovému hladu. Základným a osvedčeným princípom je, aby bolo deťom denne poskytnuté jedno výživné jedlo, na príprave ktorého sa podieľa miestna komunita.
Magnus zdôraznil snahu organizácie v čo najväčšej miere nakupovať potraviny v domácej krajine, aby tým podporili lokálne ekonomiky. Ako príklad uviedol Južný Sudán, kde Mary‘s Meals spolupracuje nielen s partnerskými organizáciami na získavaní potravín lokálneho pôvodu, ale aj s bývalými vojakmi, ktorí po zložení zbraní pracujú v poľnohospodárstve. Týmto zabezpečuje organizácia Mary‘s Meals pestovateľom živobytie a celému regiónu stabilitu.
Magnus tiež poukázal na dlhodobý záväzok organizácie Mary‘s Meals voči krajinám, v ktorých pôsobí. Vysvetlil, že konečným cieľom je, aby školské stravovacie programy, ktoré Mary‘s Meals poskytuje, časom prešli do plnej správy miestnej komunity:
„Vidíme, ako práve mladí ľudia, ktorí ukončili vzdelanie vďaka stravovaciemu programu Mary‘s Meals, prispejú do lokálnej ekonomiky, vyvodia zodpovednosť voči miestnej vláde, skvalitnia poľnohospodárstvo... keď nadíde vhodný čas, jednotlivé komunity a národy môžu tieto projekty plne spravovať.“
Magnus zakončil svoj prejav myšlienkou, že ak snahu bojovať proti svetovému hladu udržateľným spôsobom myslíme vážne, musíme začať s rozvojom jednotlivého dieťaťa:
„Ako môžeme hovoriť o udržateľnej budúcnosti, ak deti nechodia do školy, nejedia a nemôžu vyrásť a stať sa ľuďmi, ktorými majú byť?“
Dnes milióny detí na svete nemôžu chodiť do školy a milióny ďalších detí sú pri vzdelávaní odkázané na potravinovú pomoc. V týchto obzvlášť náročných časoch je dôležitejšie ako kedykoľvek predtým, aby sa na ne nezabúdalo. Spoločne môžeme zmeniť veci k lepšiemu, dať deťom nádej a zmeniť ich príbeh.