Príbehy detí, ktorých životy sa menia aj vďaka charitatívnemu behu Mary’s Meals Charity Run

Možno vás prekvapia vzdialenosti, ktoré deti denne prekonávajú, aby sa dostali do škôl, kde dostávajú jedlá od Mary’s Meals. Ich príbehy dosvedčujú dôležitosť nášho poslania zabezpečovať školské jedlo deťom v krajinách s extrémnu chudobou.

 


Betty z Libérie - Trasa 3 km

Betty z Libérie

Príbeh 12-ročnej Betty z Libérie ukazuje, ako jednoduché školské jedlo môže meniť detské životy. Betty každý deň kráča približne 3 km do školy, kde dostáva jedlo od Mary’s Meals. Školské jedlo dostáva už od škôlky a verí, že vďaka tomu sa jej darí zotrvať v škole a napredovať v učení.

„Keď jem jedlo od Mary’s Meals, cítim sa dobre,“ hovorí. Betty sníva o tom, že raz bude vodičkou nákladného auta a verí, že dievčatá dokážu všetko to, čo chlapci. Spoločenské predsudky ju nezastavia. Betty nemá problém vystúpiť zo svojej komfortnej zóny. V triede sa nebojí ozvať, aj keď niektorým chlapcom prekáža, že pozná správne odpovede: „Volajú ma „premúdrelec”, keď viem správne odpovedať.“ Betty má odvahu, vytrvalosť a sny. Jedlo v škole jej dodáva silu a nádej, čo je predpokladom k lepšej budúcnosti.

 


Mickael z Madagaskaru - Trasa 5 km

Beh

11 ročný Mickael žije na Madagaskare a každý deň kráča približne 5 km cez eukalyptový les, poháňaný vidinou teplého jedla v školskej jedálni. Jasne si pamätá, aké vzrušenie zavládlo, keď v škole prvýkrát podávali jedlo od Mary’s Meals: „Najväčšou motiváciou prísť do školy je pre mňa jedáleň. Najem sa dosýta a môžem sa učiť. Keď sa program začal, bol som vo štvrtom ročníku a všetci žiaci boli nadšení a šťastní.“

Program školského stravovania Mary’s Meals zmenil Mickaelov život: „Odvtedy, čo máme školské jedlo, už v škole nepociťujem hlad a dokážem sa sústrediť.“ Jeho obľúbený predmet je matematika, lebo ho baví počítanie a učiteľ ju vysvetľuje v malgaštine. Najradšej má futbal, počas prestávok si so spolužiakmi merajú sily v zápasoch medzi triedami. Vďaka jedlu od Mary’s Meals má Mickael silu učiť sa aj hrať a využiť každý deň naplno.

 


Kelcy zo Zimbabwe - Trasa 8 km

Beh

Kelcy má jedenásť rokov a žije s tromi súrodencami a rodičmi v provincii Mashonaland v Zimbabwe, kde pretrvávajúce sucho spôsobuje, že deti neraz zostávajú niekoľko dní bez jedla. Pred príchodom Mary’s Meals chodila do školy pešo približne 8 km, často bez jedla, čo jej uberalo energiu a sústredenie. „Bolo veľmi ťažké chodiť do školy hladná, bola som ospalá a nemohla som sa sústrediť,“ hovorí Kelcy.

Po zavedení školského jedla sa jej zdravotný stav a nálada výrazne zlepšili. Jej mama Brendah si všimla, že Kelcy je teraz plná energie a šťastnejšia. Program Mary’s Meals pomáha nielen Kelcy, ale celej rodine, pretože dve deti už dostávajú jedlo v škole. Kelcy, rovnako ako mnohé dievčatá, sníva o vlastnom peknom oblečení, na ktoré by mohla byť hrdá. Jej školská uniforma je vždy čistá a upravená.

 


Oliver zo Zambie - Trasa 10 km

Beh

Oliver má 15 rokov a je najstarší z troch súrodencov. Žije s rodičmi, ktorí sa usilujú uživiť rodinu, no často zápasia s nedostatkom. Aj preto musel Oliver nástup do školy odložiť. Každý deň prechádza 10 kilometrov pešo. Odchádza o 5:00 ráno, aby stihol začiatok vyučovania. Napriek ťažkým podmienkam ho vzdelanie motivuje a chce byť vzorom pre súrodencov. Príchod Mary’s Meals do jeho školy Kapara Primary v ňom prebudil ešte väčšiu túžbu po učení. „Chodiť do školy hladný je ťažké. Keď prídem, som slabý. Ale kaša ma zasýti a hneď sa cítim lepšie,“ hovorí.

Oliver verí, že len vzdelanie mu pomôže prekonať prekážky. Priznáva, že bez Mary’s Meals by možno školu vzdal. Vďaka výživnému jedlu však môže snívať ďalej – o budúcnosti, v ktorej sa chce stať vojakom.

 


Sushila z Indie - Trasa 16 km

Sushila Sushila (7) chodí každý deň 16 kilometrov do školy a naspäť domov. Jej cesta vedie cez les a dokonca aj cez rieku, cez ktorú sa musí prebrodiť.

Je rada za energiu z každodenného jedla, ktoré v škole dostáva. Hovorí: „Na cestu som si už zvykla, ale keby som nedostávala obedy od Mary's Meals, ťažko by som mala energiu na cestu domov.“

Mladá žiačka žije so strýkom a starými rodičmi, pretože po tragickej smrti otca pred niekoľkými rokmi sa o ňu matka nemohla starať. Aby si jej mama zarobila na živobytie, vyrába tehly. Žije v dedine vzdialenej niekoľko hodín od miesta, kde býva Sushila. Vídajú sa len raz za rok. Sushila hovorí: „Doma som šťastná, ale chýba mi mama a otec.“

Ak Vás príbehy týchto detí oslovili a chceli by ste sa zapojiť do podpory programu školského stravovania Mary’s Meals, môžete si zabehnúť náš charitatívny beh alebo prispieť priamo.