Naliehavo potrebujeme vašu podporu na zmiernenie utrpenia detí v etiópskom regióne Tigray

Krízová situácia v regióne Tigray sa každým dňom zhoršuje. Preto vám chceme odovzdať správu od Magnusa MacFarlane-Barrowa, zakladateľa a generálneho riaditeľa organizácie Mary's Meals, ktorý navštívil Tigray na prelome februára a marca tohto roku.

"Ľudia, ktorí sú stvorení na obraz a podobu Boha, by nemali takto žiť. Veď žijeme horšie ako zvieratá. Kedysi sme boli vlastníkmi podnikov - teraz sa musíme znížiť k žobraniu, aby sme prežili," hovorí Berhan Haileselassie.

V tesnom dave ľudí je Berhan najvyšší. Vyžaruje z neho dôstojnosť napriek najhorším okolnostiam, aké si možno predstaviť. Stojíme uprostred bývalej školskej triedy, v ktorej žije neuveriteľných 220 ľudí. Sú tu už tri roky, pretože počas vojny museli opustiť svoje domovy. Deky sú rozvešané ako provizórne steny, ale je to len márny pokus vytvoriť tu pre rodiny aspoň trochu súkromia. "Každý deň vychádzame do ulíc s igelitovými taškami a žobreme o jedlo. Sedem ľudí tu už zomrelo od hladu," povedal Berhan.

Tento príbeh ľudí, ktorí sú nútení žobrať, sa opakuje v celom Tigraji, kde v súčasnosti núdzovú potravinovú pomoc potrebuje 4,5 milióna ľudí. Hrozí tu katastrofálny hladomor, ktorý svet doteraz ignoroval. Aktuálne chodí do školy menej ako polovica detí a každý deň ich kvôli hladu prichádza do tried čoraz menej - štvrtine tunajších škôl hrozí zatvorenie.

Vo východnom Tigraji je Tsadken Tesfay už dlho odkázaná na žobranie, aby jej rodina prežila: "Ľudia tu ku mne boli vždy veľmi milí, ale mnohí z tých, ktorí mi predtým pomáhali, teraz tiež musia žobrať, aby prežili." Jej deti nechodia do školy. Keď sa však dozvedeli, že organizácia Mary's Meals poskytuje jedlo deťom v škole v ich susedstve, išli tam a požiadali o pomoc školákov, ktorí jedli na ihrisku.

Dve dievčatá z tejto základnej školy, Bethlehem a Amlak, ich vypočuli a súcitne sa s nimi začali deliť o jedlo. Ostatné deti začali robiť to isté pre iných zúfalých príchodzích, hoci sa samé potrebovali poriadne najesť.

Ešte nikdy som nezažil situáciu, ktorá by tak naliehavo volala po tom, aby sme rozšírili náš program a začali čo najskôr podávať jedlo aj v iných školách. Jediná radosť a nádej, ktorú som v Tigraji videl, bola u detí v školách, kde sa rad za radom vydávali veľké taniere s jedlom od Mary's Meals. V týchto školách dochádza k opačnému trendu a počet zapísaných žiakov sa zvyšuje.

V Tigray som stretol skutočne veľa ľudí. Mnohí z nich sa stali žobrákmi. A ja sa k nim teraz pripájam a prosím vás, aby ste sa podelili o časť toho, čo máte, aby sme tu mohli nakŕmiť viac detí. Skôr než bude neskoro.

Boh vám žehnaj

Magnus MacFarlane-Barrow