11-ročná Elena a jej teta Estimène boli nútené utiecť, keď ozbrojené skupiny v haitskom hlavnom meste Port-au-Prince začali vypaľovať domy a zabíjať civilistov. Dnes čelia neistote a hladu, no vďaka vzdelaniu a pomoci Mary’s Meals majú nádej na lepšiu budúcnosť.
Elena momentálne žije so svojou tetou Estimène v meste Mirebalais v regióne Central Plateau. Keď gangy, ktoré dnes ovládajú 90 % hlavného mesta , začali zabíjať ľudí a zrovnávať domy so zemou, Elenini rodičia urobili ťažké rozhodnutie. Svoju 11-ročnú dcéru poslali spolu s tetou k rodinným známym do bezpečnejšej oblasti.
Elena a Estimène nie sú jediné, ktorým sa život obrátil naruby. Kvôli eskalácii násilia je na Haiti viac ako 1,4 milióna vnútorne vysídlených ľudí a 5,7 milióna ľudí, teda viac ako polovica populácie , trpí akútnou potravinovou neistotou.
Násilie a nepokoje sa však šíria aj mimo hlavného mesta do oblastí, ktoré boli predtým považované za bezpečné, vrátane Mirebalais. To vnáša do života Eleny a jej tety ešte viac strachu a neistoty. Toto je ich príbeh.
Ako ovplyvnila nebezpečná situácia na Haiti životy vás a vašej rodiny?
Estimène: Keď ozbrojené skupiny zaútočili, musela som opustiť domov s dvoma malými deťmi. Odišla som s nimi do vnútrozemia, pretože v meste sa už nedalo žiť. Kamkoľvek idem, musím ich brať so sebou, keďže ich matka mi ich zverila do opatery a ja som za ne zodpovedná.
Elena: Násilie zasiahlo celú moju rodinu. Gangy zabíjajú ľudí a pália domy. Veľká časť mojej rodiny stále žije v Port-au-Prince. Ak ich zabijú, nebudem im môcť ísť ani na pohreb. Moja teta tu mala rodinu, preto sme prišli sem.
V štvrti Martissant, kde sme bývali, dnes horia domy. Museli sme odísť, lebo zlí ľudia ten náš vypálili. Všade sa strieľalo a nemali sme dosť jedla ani vody. Môj bratranec bol prinútený pridať sa k gangu. Teta mu dohovárala, aby to nerobil, ale on jej povedal, že nemôže len tak celé dni zostať doma.
Veľmi mi chýba starý dom mojej mamy. Tam sme sa so sestrou hrávali a teraz je z neho zostal len popol. Mama mala malý obchodík, ale kvôli týmto problémom už nemôže nič predávať.
Estimène: Už predtým to nebolo ľahké. V roku 2001 som stratila manžela a teraz nás gangy nútia utekať znova. Keď som sa dopočula, že gangy sa dostali už aj do Mirebalais, bol to šok. Pomyslela som si: „Kam pôjdeme teraz, ak budeme musieť znova utiecť?“
Jedna zo škôl v Port-au-Prince zničená požiarom.
Prečo je pre vás dôležité dostávať jedlo od Mary’s Meals v škole?
Elena: Niektoré deti si do školy nenosia žiadne jedlo a ani doma sa ráno pred vyučovaním nenajedia. Preto je jedlo v škole dôležité. Chcem pokračovať v škole aj naďalej, aby som raz bola pre spoločnosť užitočná, napríklad ako lekárka alebo zdravotná sestra.
Estimène: Keď myslím na budúcnosť detí, chcem len, aby sa vzdelávali. Ich vzdelanie je pre mňa prioritou. Nech sa deje čokoľvek, vždy ich budem posielať do školy, pretože vzdelaniu hlboko verím.
Čoho sa v súvislosti s budúcnosťou na Haiti najviac obávate?
Elena: Najviac sa bojím o svojich blízkych. Časť rodiny je stále v Port-au-Prince, aj môj ocko. Ak sa zablokujú cesty, nebudú ma môcť prísť pozrieť, pretože všade je to nebezpečné.
Keby sa mojej mame niečo stalo, prišla by som o všetko, čo mi dáva. Ak zomrú títo dvaja najdôležitejší ľudia v mojom živote, nebudem môcť chodiť ani do školy.
Elena a je teta Estimène rozprávajú o svojej situácii
<-- Späť na stránku Kríza na Haiti