Aj spoza mreží sa dá pomôcť hladujúcim deťom

V Mary’s Meals na Slovensku sme za pár rokov mali mnoho chvíľ, ktoré pre nás boli naozaj silnými. Sme radi, keď v pomoci najbiednejším nachádzajú mnohí poslanie. A je krásne, keď vidíme, že ten, kto má sám málo, prispeje posledných 50 centov s pocitom, že ich lepšie použiť nemohol.

Novým zážitkom a skúsenosťou bolo, keď sa nám pred pár mesiacmi ozvalo občianske združenie, ktoré pracuje s odsúdenými v Ilave. Vyrábajú s nimi rôzne produkty, ružence, tašky, a tie sa potom predávajú ľuďom. Doživotne odsúdení takto vyzbierali 3 000 eur, ktoré sa rozhodli venovať na našu misiu.

Boli sme prekvapení a chceli sme sa poďakovať osobne. Návšteva pripadla na mňa. A vtedy som pochopil a uvedomil si, kto pomohol Mary’s Meals - doživotne odsúdení. Uvedomoval som si, že činy, za ktoré sedia sú ťažké vraždy. Dnes už o tom uvažujem inak, ale v tom čase mi bolo veľmi ťažko pripravovať sa na túto prednášku. Bolo mi ťažko prijať ich minulosť a neprežívať to. Netušil som, čo im mám povedať.

Ako sa blížila moja návšteva väznice, vďakabohu som si uvedomil jednu dôležitú vec. Hľadal som dôvody, prečo tam ísť. Okrem toho základného, že bude novým zážitkom ísť sa pozrieť do väznice a niečo si z toho odniesť, som si našťastie uvedomil ešte jedno.

Doživotní väzni pripravili o život ľudí a to späť nevrátia. Je podstatné odsúdiť ten skutok, ale zároveň každý z nás má nádej zmeniť svoj život. Aj doživotný väzeň. To, čo sa stalo sa už nezmení. Avšak slová vďaky, že zmenili život 164 chudobným deťom tým, že im cez Mary’s Meals zabezpečili jedlo v škole na celý školský rok, im môžu dať nádej.

Určite musí byť liečivé počuť, že za svoj život nielen nezvratne ublížili, ale aj niekomu zmenili či zachránili život. Pochopil som, že ak im moja návšteva dá nádej, že ich život nebol len o zlých veciach, ale aj o pomoci najnúdznejším, nemám prečo váhať nad prednáškou.

Život za mrežami je ťažký. Avšak, aj toto miesto môže byť miestom nádeje. Aj tu sa môžu mnohé zlé zvyky a činy nahradiť dobrom a pomocou najnúdznejším. Práve tu som si uvedomil, že naozaj od všadiaľ vieme pomáhať. Každý sme povolaní robiť skutky lásky, ktoré pomaly menia svet. Väzni mi ukázali, že tak vieme činiť aj z najstráženejších ciel.

Som rád, že mnohí pomáhajú väzňom meniť ich príbehy. Prednášky sa zúčastnilo asi 90 väzňov. Od predu si sadali tí najprísnejšie strážení. Keď som sa pred nich postavil, opadli všetky moje predsudky. Počúvali so záujmom a celý čas bolo úplné ticho. V tichu počúvali s úprimným záujmom a mnohí oslovení k tomu, že nám chcú pomáhať. Pýtali sa, veľa sa pýtali.

Veľmi si prajem, aby každý jeden z nich mohol vrátiť čas a rozhodnúť sa inak. Viem, že sa to nedá a nestane, a tak si ešte viac prajem, aby sa ich terajší život naplnil pomocou a dobrými skutkami pre tých, čo si pomôcť nevedia.

Ak chcete pomôcť našej misii rásť, prosím podporte nás.