Základná škola Manyowe
Škola v Manyowe sa nachádza na juhu Malawi v blízkosti mesta Blantyre a navštevuje ju 2 054 žiakov – 1 065 chlapcov a 989 dievčat.
Školské jedlo je v tejto škole viac než len jedlo
Školské jedlo od Mary’s Meals je pre mnohé z týchto detí jediným jedlom dňa a dôvodom prísť do školy. Je pre ne nielen zdrojom nasýtenia, ale predovšetkým im dodáva silu aktívne sa zapájať do vyučovania.
Pravidelné výživné jedlo tak deťom umožňuje zdravo rásť, úspešne dokončiť vzdelanie a vybudovať si budúcnosť bez chudoby.
Zapájame celú komunitu
Do prípravy stravy sa s veľkou radosťou zapájajú celé miestne komunity, najmä rodičia samotných žiakov.
Príbehy detí zo školy v Manyowe
Trust Kabango, 15 r.
Trust žije v dedine Maliro s rodičmi a sestrou. Jeho mama pracuje ako upratovačka v nemocnici a otec ako murár. Keďže nevlastnia pôdu, z minimálnych príjmov rodina často nedokáže zabezpečiť jedlo. Trust začína deň už o štvrtej ráno domácimi prácami a pred šiestou vyráža na približne 5-kilometrovú cestu do školy strmým a rozbitým chodníkom.
Z domu odchádza bez raňajok, no v triede ho čaká miska teplej kaše. „Kaša nám pomáha mať dosť síl na to, aby sme sa zapájali do vyučovania, odpovedali na otázky a písali si poznámky. Vďaka nej sú naše telá zdravé a priberáme na váhe. Keby sme boli bez nej, mnohí z nás by dopadli úplne inak.“
Doma niekedy strávia celý deň aj noc bez jediného jedla. Trust chápe tichú bolesť, ktorú to spôsobuje jeho rodičom. „Rodičia nám ani nedokážu povedať, že v ten deň nebudeme jesť. Cítim, že im robí bolesť čo i len to vysvetľovať. My deti sme sa naučili spoznať to tak, že ak zapália oheň, vieme, že budeme jesť. Ak ho nezapália, ideme spať bez slova.“
Čítajte celý príbeh
Cez víkendy si sám zarába praním a prácou v záhradách, aby pomohol rodičom. Zo svojho víkendového zárobku, ktorý býva niekedy len 3 000 MK (približne 1,60 €), kupuje v ťažkých dňoch sladké zemiaky. Ak je doma jedla dostatok, peniaze si odloží na oblečenie. Vo vzdelaní vidí cestu k lepšiemu životu: „Chcem, aby sa mi toto už nikdy neopakovalo. Musí sa to skončiť pri mne.“
Keď sa ho pýtajú, čo ho robí najšťastnejším, Trust hovorí o svojich rodičoch. „Ľúbia ma a vychovávajú ma najlepšie, ako vedia. Som veľmi vďačný, že mám rodičov, ktorým na mne záleží.“ To, čo má rád najmenej, je jednoduché, no hlboko ľudské: „byť hladný.“ Hovorí, že kvôli hladu sa cíti slabý, nešťastný a nedokáže robiť veci, ktoré by preňho s dostatkom energie boli jednoduché.
Pre Trusta predstavuje školské jedlo istotu. Aj v dni, keď sa vráti domov a tam žiadne jedlo nie je, vie, že sa najedol aspoň v škole. Tento pocit mu prináša útechu a pomáha zmierniť obavy, ktoré so sebou hlad prináša.
Trust je vďačný darcom školského stravovacieho programu Mary’s Meals. Jedlo, ktoré dostáva v škole, mu dáva motiváciu absolvovať každý deň dlhú cestu do školy, silu kráčať do kopca, podporu pri učení a nádej na inú budúcnosť. „Chcem, aby vedeli, že mnohé deti – vrátane mňa – sú im za túto pomoc veľmi vďačné a šťastné. Jedlo, ktoré dostávame, nás robí silnými a zdravými. Povzbudzujem ich, aby v tomto úžasnom programe pokračovali.“
Esther Mbozole, 12 r.
Esther a jej 6-ročná sestra Jazira žijú so starými rodičmi, ktorí sa o ne starajú zo skromného predaja zeleniny v stánku. Keďže starí rodičia už nemajú trvalé zamestnanie a ich príjem je veľmi malý, dievčatá odchádzajú z domu bez raňajok. Čaká ich približne 3-kilometrová cesta do školy, ktorú musia často bežať, no v cieli ich čaká porcia teplej kaše.
Školská kaša Esther pomáha zapájať sa na vyučovaní, počúvať učiteľov a sústrediť sa na učenie. „Keď som hladná, nedokážem myslieť na učenie,“ hovorí. „Dokážem sa sústrediť len na to, aká som hladná a čo by som mohla zjesť.“
Školské jedlo zároveň šetrí starosti jej obetavým starým rodičom. Esther vďaka pravidelnej strave denne rastie, získava silu učiť sa a sníva o tom, že raz bude samostatná: „Chcem vyrásť a byť samostatná.“
Čítajte celý príbeh
Rodičia dievčat nežijú spolu – mama sa presťahovala za prácou do mesta Lilongwe, aby mohla dcéry lepšie zabezpečiť, a otec si založil novú rodinu. Starí rodičia sa tak napriek svojmu veku a únave snažia dievčatám nahradiť všetko, čo potrebujú.
Ranná cesta do školy je však pre sestry náročná. Už od piatej ráno pomáhajú s domácimi prácami, aby mohli o šiestej vyraziť. Kráčajú cez nebezpečný úsek plný rýchlych áut a motocyklov. Malá Jazira býva po ceste bez raňajok taká unavená, že často plače, a Esther sa cíti bezmocná, pretože inú školu v okolí nemajú.
„Keď prideme do školy, sme unavené a bolí nás žalúdok, lebo sme hladné,“ hovorí. „Už sa neviem dočkať, kedy budem jesť kašu, lebo ma zasýti a dodá mi energiu.“ vysvetľuje Esther, ako im jedlo pomáha.
Školské stravovanie prináša obrovskú úľavu aj starým rodičom. „Keď prídeme do školy a najeme sa kaše, starým rodičom to šetrí starosti s tým, kde nám zohnať raňajky a ako sa o nás postarať,“ hovorí Esther. „Bolí ma, keď vidím, ako sa starí rodičia trápia, aby pomohli mne a mojej sestre, hoci sú už v pokročilom veku.“
Esther sníva o tom, že dokončí vzdelanie a postaví sa na vlastné nohy. „Jedna vec, ktorú na svojom živote nemám rada, je to, že musím byť pri svojom živobytí závislá od iných ľudí,“ hovorí. „Chcem vyrásť a byť samostatná.“
Každý krok na behu pomáha deťom ako Trust a Esther prísť do školy a najesť sa.
Späť na stránku behu